Super-základný príjem - rozložiteľná EKO-mena budúcnosti

Autor: Daniel Marko | 1.2.2011 o 0:40 | (upravené 7.10.2011 o 15:22) Karma článku: 7,89 | Prečítané:  2034x

Predstavte si, že by ste peniaze dostávali každý mesiac úplne čerstvé, novo vydaných 1000 EUR priamo z počítača Národnej banky Slovenska, ktoré by sa však po krátkom čase samé "rozkladali"- či už na účte, alebo by prestali platiť ako bankovky - ako akýkoľvek iný organický materiál. Poviete si - "to je ale pekná blbosť" - ide však o seriózny koncept exspirácie peňazí. Obmedzená životnosť vydaných emisií týchto "EKO-peňazí"by však mohla mať nesmierne  následky na kvalitu života ich používateľov a spravodlivejšiu distribúciu bohatstva. Takéto peniaze by totiž nemalo význam hromadiť - ak by si ktokoľvek nakradol veľkú kopu a nebol by ochotný ju minúť - jednoducho by mu zanikli. A vás by to vôbec netrápilo, lebo by ste dostali každý mesiac, prípadne rok, zas novú emisiu.

Super-základný príjem

Super-základný príjem

  1. by mal k dispozícii každý občan
  2. časť ako zdroj základného nepodmieneného príjmu pre život (bez podmienky práce)
  3. časť by občan riadil ako náklady štátu/kraja/obce
  4. bol by plne krytý reálnou produkciou služieb a výroby vo svojom štáte/kraji/obci
  5. časť emitovaná občianskou národnou bankou, zvyšok distribuovane v mikrobankových P2P systémoch kraja/obce - prípadne aj firmy
  6. umožňoval by emitovať peniaze krajom a obciam podľa ich krytia produkciou užitočných hodnôt
  7. vstupoval by na trh v periodických dávkach mesačne a ročne na občianske účty
  8. "EKO peniaze" by exspirovali a tvorili by sa v takej rovnováhe, aby čo najpresnejšie pokrývali spotrebu užitočných služieb a tovaru
  9. super základný príjem môže byť implementovaný paralelne s národnou menou, ako doplnková mena na úrovniach firiem/komunít/obcí/krajov

 

Čo je dobré na exspirácii peňazí a kto z toho môže mať prospech?

Poviete si - "kto by chcel, aby mu peniaze zanikli"? - Odpoveď je jednoduchá - predsa ten, kto môže vydať peniaze nové, ako svoju ďalšiu emisiu. Hlavne v prípade ak sa jeho peniaze ocitnú v cudzích rukách. Dnes je tomu tak, že peniaze dávajú do obehu komerčné banky a sčasti centrálne banky - Európska centrálna banka, ostatné národné banky krajín. V USA je to súkromná inštitúcia Federal reserve fund. Šialený nápad "zániku peňazí" nie je nič nové - je to dokonca jeden z najvýznamnejších plánov, ako sa najväčšie krajiny zbavujú dlhov: Ak napríklad Čína zadržiava obrovské rezervy, ktoré vyspelá západná civilizácia uhradila za posledné desaťročia za ich tovar - nie je nič jednoduchšie, ako starú emisiu dolára a eura likvidovať nadmernou monetárnou infláciou (tlačením ďalších nekrytých peňazí) a časom ich jednoducho vyhlásiť za neplatné  - a vydať svoje nové.

Ako by teda mohli vyzerať emisie v budúcnosti? Kto bude dodávať tieto peniaze na trh a ako často?

Dnes sa tejto role zhostili okrem centrálnych bánk hlavne komerčné banky a vďaka neobmedzeným pravidlám tlačia počas krízy neobmedzené množstvá ničím nekrytých peňazí. Peniaze patriace nám všetkým tým strácajú hodnotu a trvale sa presúvajú nesmierne majetky vo forme úrokov do súkromných rúk najväčšej mafie v histórii ľudstva - do rúk svetovej a miestnej bankovej oligarchie. Za peniaze však ručíme všetci my, občania štátov a kryjeme ich svojimi hodnotami - produkciou našej práce (z časti HDP), našimi prírodnými zdrojmi a našou budúcnosťou. Verím, že nie je nič iné na svete, čo by mohlo kryť peniaze, okrem užitočnosti ich použitia. Jednoducho - užitočnosť pre človeka dáva peniazom ich hodnotu. Peniaze totiž nemajú hodnotu samé o sebe, ale dáva im ju vaša ochota za ne poskytnúť akúkoľvek hodnotu - a nielen prácu, ale aj vaša samotná ľudská existencia.

Krytie peňazí

Ak chceme získať spravodlivé a užitočné peniaze, kryté občanmi a ich štátmi, mali by byť vydávané taktiež iba zvrchovanými národnými štátmi a zoskupeniami a ich emisie riadené priamo občanmi.

V minulosti neboli možnosti tlačiť a vydávať neustále nové peniaze - avšak v dobe elektronických peňazí, kedy všetky transakcie - od tvorby peňazí až po zúčtovanie prebiehajú v IT systémoch, platobných kartách a termináloch - je možné bez problémov peniaze vydávať takmer denne.

Super-základný príjem by bol dodávaný na trh výhradne priamo prostredníctvom národných účtov občanov - nebol by v tom o nič menší logický ani etický problém, ako v prípade kupónovej privatizácie - národný majetok má byť riadený všetkými občanmi bez rozdielu. Obmedzená životnosť peňazí úzko súvisí s konceptom Základného príjmu (ZP). Myšlienka ZP spočíva v tom, že všetky sociálne dávky by sa zjednotili na hlavu každého občana bezpodmienečne - ako jeho základné právo na život, avšak rovnako dane by sa zjednodušili napr. iba na daň z pridanej hodnoty. Avšak v koncepte Super-základného príjmu idem ďalej - nielen peniaze na život, ale všetky peniaze vydávané štátom by mali byť v podstate riadené občanmi - nakoľko sú ich legitímnym majetkom a sú kryté ich hodnotami a užitočnosťou pre nich samotných. Peniaze v skutočne občianskej spoločnosti by mali pravidelne pretekať do systému rukami občanov, ktorí by tak periodicky mali možnosť určovať ich využitie.

Ako by sa teda mohli peniaze stať skutočným služobníkom občianskej spoločnosti?

Predstavte si - každý mesiac by na váš "občiansky účet" - a každého obyvateľa - prišlo 1000 EUR. To je cca dnešné mesačné HDP na obyvateľa - reálna suma "hodnôt", ktoré tu v SR vyprodukujeme a treba ich niečim zaplatiť. Z nich

  • 500 EUR by mal každý občan ako svoj základný príjem - mohol by ich minúť na čokoľvek - od jedla až po súkromné investície.

Zvyšných 500 EUR by ste však nemal pre seba - musel ste ich povinne rozdeliť na projekty a činnosti štátu/regiónu/obce v pomere, ktorý by si sme si odhlasovali spoločne ako občania štátu/regiónu/obce, napríklad:

  • 250EUR - štátne výdavky - obrana, zahraničná politika, diaľnice? pôžička Grécku? vysoké školstvo, dôchodkové zabezpečenie?
  • 150EUR - regionálne výdavky VÚC - školy, zdravotníctvo, kultúra? ďalšie dôchodkové zabezpečenie?
  • 100EUR - lokálne výdavky obce alebo magistrátu - dôchodkové zabezpečenie v obci?

Takto by mal každý možnosť pravidelne - mesačne alebo ročne - určovať KAM DÁM SVOJE PENIAZE - bez politického aparátu, ktorý sa bije o ročný štátny rozpočet absolútne bez záujmov občana.

Ako by bola učená doba životnosti peňazí - exspirácie?

Väčšina emitovaných peňazí by mala exspiráciu v období niekoľkých mesiacov, nakoľko by kryla reálnu spotrebu tovaru a služieb spotrebného charakteru. Iba malá časť z peňazí by mala vyššiu dobu životnosti - povedzme ročnú a niekoľko ročnú. Pomer týchto rôznych životností zložiek EKO-meny by bol daný schopnosťou kryť po daný čas ich životnosti záväzkom ich vydavateľa - obce/kraja/štátu a zároveň by pokrýval celkovú produkciu služieb a tovaru dlhodobého charakteru. Občania by tak mali možnosť sporiť  napr. na výstavbu obydlia, ročné výdavky, štúdium, zdravotné zabezpečenie a pod.

A ako by fungoval finančný trh? Odkiaľ by brali peniaze podnikatelia? Načo by boli banky?

Finančný trh by sa ocitol presne tam, kde patrí - podriadený ľuďom a ich vôli. Ak by bol podnikateľ, projekt alebo investičný fond schopný presvedčiť občana, aby investoval svoje súkromné/štátne/regionálne/obecné peniaze do jeho "užitočnej činnosti" - získal by tak peniaze na svoju činnosť presne na takú dobu, aká by bola exspirácia peňazí, ktoré by mu občan poskytol. Otvoril by sa tak znovu trh s "občianskymi" akcionármi a peniaze by sa používali na  projekty skutočne užitočné pre občana. Komerčné banky, ako zdroj peňazí by stratili svoj význam a nikomu by nechýbala ani ich rola neužitočných "zberačov úrokov" a zotročovateľov ľudstva.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?