Všade naokolo počúvam nové postuláty postmodernej ekonómie - "svet peňazí" a súkromného bankovníctva totálne ovládol svet. Finančný Systém je natoľko skorumpovaný, že nie je ochotný dlhdobo zabezpečovať blahobyt spločnosti - svoju pôvodnú úlohu. "Peniaze" zaujíma, iba ako zarobiť ďalšie peniaze. Prospech ľudí a budúcnosť spoločnosti sú pre bankárov takmer nepodstatné. Korupcia je tak silná, že vôľa občana je prevalcovaná v niekoľkých krokoch záujmami úplne iných skupín, ktorým ide najčastejšie iba o svoju moc a egoistický finančný prospech.
Pokúsim sa na príklade vysvetliť a kvantifikovať, ako sa deformuje a postupne devalvuje "vôľa záujmov" občana v kaskáde moci súkromného bankovníctva:
1. Občan: "Chcem zdravé životné prostredie pre moje deti"
(vôľa občana 100%)
2. Miestny Politik: "Musíme lobovať za otázky životného prostredia"
(vôľa občana 50%, vôľa sponzorov strany 50%)
3. Minister životného prostredia: "Otvoríme tému financovania eko-projektov na stretnutí ministrov EU"
(vôľa občana 20%, vôľa sponzorov strany 20%, vôľa bankárov podporujúcich vládnucu garnitúru 60%)
4. Rada ministrov životného prostredia EU: "Téma globálnej emisie skleníkových plynov je silne závislá na ekonomických možnostiach štátov a ich rozpočtov"
(vôľa občana 5%, vôľa sponzorov strany 5%, vôľa bankárov podporujúcich vládnucu garnitúru 20%, vôľa nadnárodných - globálnych bankárov, financujúcich a riadiacich európsku úniu 70%)
5. Fondy na ekológiu EU: "Je potrebné zvoliť vhodné kritériá prerozdelenia emisných kvót a prostriedkov na ekológiu tak, aby čo najviac podporili program navrhovaný radou ministrov"
(vôľa občana 2%, vôľa sponzorov strany 2%, vôľa bankárov podporujúcich vládnucu garnitúru 10%, vôľa nadnárodných - globálnych bankárov, financujúcich a riadiacich európsku úniu 86%)
6. Miestna štátna agentúra, prijímajúca podporu na ekológiu: "Je potrebné splniť podmienky fondov EU na pridelenie emisných kvót a prostriedkov na ekológiu"
(vôľa občana 1%, vôľa sponzorov strany 4%, vôľa bankárov podporujúcich vládnucu garnitúru 20%, vôľa nadnárodných - globálnych bankárov, financujúcich a riadiacich európsku úniu 75%)
7. Miestna samospráva, investujúca a realizujúca ekologický projekt na zníženie emisií miestnej fabriky s podporou EU: "Je potrebné vypracovať taký projekt, ktorý získa prostriedky na realizáciu čohokoľvek, čo nám prinesie čo najviac peňazí a lacnejšie emisné kvóty"
(vôľa občana 2%, vôľa sponzorov strany 20%, vôľa bankárov podporujúcich vládnucu garnitúru 20%, vôľa nadnárodných - globálnych bankárov, financujúcich a riadiacich európsku úniu 68%)
Výsledok? - Na začiatku bola vôľa občana "mať zdravé životné prostredie pre svoje deti". Postupne, kaskádou centralizovanej moci bankárov EU, sa premieňa vôľa občana na predmet lobbingu a bankovníctva. Na konci je výsledná aktivita na 68% podriadená záujmom nadnárodných bankárov, 20% vplyvu majú bankári vládnucej granitúry, 20% vplyvu na výsledok má miestny finančný lobbing a z vôle občana zostali 2%.
Zvyšné potreby postupne zožrali :
A. nesmierne predražená administratíva štátu, zbierajúca peniaze občanov a podnikateľov na dane a fondy
B. nesmierne predražená administratíva EU na prideľovanie získaných prostriedkov
C. obchod s emisnými kvótami a nezmyselné investície do mega-projektov štátu
D. predražené a skorumpované tendre na realizáciu lobistických skupín
E. a to všetko financované peniazmi požičanými štátu a EU od SÚKROMNÝCH bankárov, žiadajúcich úroky alebo moc
Tak prečo to neskrátiť priamo z bodu 1 na bod 7?
Prečo by nemali ľudia priamo definovať, na čo budú použité ich vlastné peniaze?? Potrebujeme skutočne všetky tie parazitné medzikroky? Potrebujeme posielať dane smerom nahor do štátnej pokladnice a úroky do Bruselu, aby sa nám potom vrátili okyptené smiešne almužny na náš vlastný život a užitočnú ekonomiku?
Som za zavedenie "národného základného príjmu", podmieneného iba občianstvom. Participatívny rozpočet je k tomu prvým krokom.