Desať predsudkov o priamej demokracii

Autor: Daniel Marko | 18.8.2011 o 20:42 | (upravené 18.8.2011 o 21:16) Karma článku: 3,91 | Prečítané:  803x

Španielsky revolucionár Isaac Puente už v 30 rokoch uplynulého storočia obhajoval prirodzené právo ľudu rozhodovať bez politikov a bez vlády vyvolených. Vyvracal už vtedy niekoľko najčastejších predsudkov, ktorými argumentujú politici, „prečo občania nemôžu sami rozhodovať o konkrétnych otázkach svojho štátu a o zákonoch." Ja si dovoľujem argumentovať podobne, mojim subjektívnym názorom o právach občana na samostatné rozhodovanie o veciach verejných, bez zástupcov.

(Z mojej knihy "Veľká príručka na oslobodenie" - voľne na stiahnutie tu.)

1.
Predsudok: „Ľudia nevedia, čo je pre nich dobré" - azda najpriehľadnejšie ospravedlnenie ľudskej ignorancie slobody myslenia. Som presvedčený, že ľudia veľmi dobre vedia, čo chcú a naopak, čo si neprajú, ak je im to jasne a pravdivo prezentované do dôsledkov. Aj ten najkomplikovanejší plán, akým je záchrana planéty pred globálnou zmenou klímy, môže byť jasne prezentovaný - ako konkrétne opatrenia, ich dopady krátkodobé aj dlhodobé. Každý človek na svete sa vie rozhodnúť, či je pre neho „dobré" a „žiaduce" aby mal lacný benzín, alebo aby sa zachovala obývateľná planéta; či podporiť výrobu alternatívnych zdrojov energie sumou XY aj za cenu zvýšenia daní o XY a pod.

2. Predsudok: „Ľudia nepochopia nepopulárne, ale potrebné normy" - tu je môj postoj jednoznačný - navrhovateľ zákona musí presvedčiť o „nevyhnutnosti" nepopulárneho opatrenia alebo zákona aj mňa ako občana  - „akcionára štátu". Ak argumenty ani ich vyčerpávajúci výklad nepresvedčia ľudí a nebude vôľa prijať toto opatrenie, neexistuje žiaden dôvod toto opatrenie prijímať z pozície moci alebo poza chrbát občanov, ktorí ho považujú za neužitočné. Každopádne, reálny život ich môže presvedčiť o opaku a následne môžu ľudia zmeniť názor a „nepopulárne" opatrenie sa zmení na žiaduce a vynútené reálnou skúsenosťou. Ako človek s ľudskými právami mám právo na vlastnú autentickú skúsenosť a prijatie aj nelogických rozhodnutí. Každé prijaté „nepopulárne opatrenie" alebo zákon je vlastne sklamaním mojej dôvery ako voliča. JA som si to neprial, môj poslanec urobil krok proti mojej vôli s tvrdením: „JA som poslanec, JA viem, že je to dobré, TY tomu nerozumieš, TY si mi dal mandát, tak mi musíš veriť". Nikdy som neveril v pozitíva privatizácie nášho národného hospodárstva a podobne možno 90% mojich spoluobčanov a  predsa sa udiala bezočivým a zločinným spôsobom. Argument „štát nie je dobrý manažér" neprijímam.

3. Predsudok: „Ľudia si budú schvaľovať nezmysly" - panuje predstava, že ľudia si prajú mať nulové dane, nič nerobiť a mať neobmedzené príjmy. Ak aj vznikne návrh na nižšie dane, tento návrh môže byť slobodne konfrontovaný odborníkmi na dane a štátny rozpočet a tí ma môžu jasne vystríhať, čo všetko by tým bolo ohrozené. Dôsledky môžu byť, že štát nenakúpi 10 stíhačiek, ale len 2; že prevádzkové náklady štátneho aparátu sa zúžia o 50%; že platy štátnych úradníkov nebudú valorizované, že na úrade vlády nebudú lietať do Bruselu, ale používať telekonferencie, ako to robia súkromné firmy v rámci šetrenia nákladov... ale možno bude treba tiež spomaliť tempo investícií do výstavby diaľnic, možno nebude na dôchodky, možno nebude na políciu... ľudia si vedia sami vybrať priority a ja by som si tiež vedel... možno by mal aj štát začať „zarábať" na seba užitočnosťou pre ľudí, svojich akcionárov - inak neobháji svoje výdavky.

4. Predsudok: „Ľudia nemajú dostatočné vedomosti o predmete zákonov" - a majú ich snáď politici a poslanci? Ak si môžu politici prizývať odborníkov a poradcov z kruhov lobujúcich firiem, nech tí istí vysvetlia konkrétne a praktické výhody a nevýhody všetkým ľuďom! Navyše, v štáte máme tisíce ďalších školených a certifikovaných odborníkov na energetiku, zdravotníctvo, financie, dane, dopravu, poľnohospodárstvo, ale aj zahraničnú politiku a iné oblasti. Títo špecialisti sa rovnako môžu erudovane vyjadriť k návrhom zákonov, svojim odborným a hlavne nezávislým komentárom zrozumiteľným aj pre laikov! Technológie Wiki umožňujú kolaboratívnu tvorbu textu a revízie aj tisíckou autorov naraz.

5. Predsudok: „Znenia zákonov sú príliš zložité pre obyčajných ľudí" - a pre koho sú zákony potom tvorené? Zákony sú všeobecné normy platné pre všetkých občanov. Je známe, že „neznalosť zákona neospravedlňuje"... Ak aj musia byť konkrétne znenia zákonov kvôli právnej jednoznačnosti detailné a obsiahle, je povinnosťou ich navrhovateľa jasne a precízne pripraviť ich výklad. A nielen pre odbornú, ale hlavne pre laickú verejnosť - pre občana! Pekne nech si pripravia prezentáciu v Powerpointe a odprezentujú svoje múdrosti národu, ako sa to robí, keď v súkromnej firme požadujete niečo od vedenia! Ak nie sú súčasne s návrhmi zákonov jasne a zrozumiteľne deklarované ich plusy, mínusy, riziká a náklady pre každého občana, tak by nikdy nemali byť ani schválené, lebo ich význam pre všeobecné blaho je spochybniteľný!

6. Predsudok: „Je to finančne neúnosné, aby hlasovali tisíce ľudí o zákonoch" - Áno, hlasovanie, ako ho poznáme - v budovách základných škôl po celej zemi, kde sedia zaplatení ujovia a tety z volebnej komisie, je drahé. Napriek tomu, napríklad vo Švajčiarsku, prebieha referendum na akékoľvek verejné otázky. My však našťastie už máme Internet a elektronickú komunikáciu, nie sú potrebné žiadne papieriky a tisíce ľudí, ktorí ich budú počítať. Umožniť hlasovaciu službu vám dá akýkoľvek internetový server a to prakticky bez obmedzenia počtu hlasujúcich. Technicky dnes neexistuje žiadna prekážka, aby 4 milióny zákonných voličov nemohli hlasovať cez Internet na špecializovanom serveri. Tí, ktorí Internet nemajú by mali bezplatný prístup na miestnom úrade aj s asistenciou. Som si istý, že sa tam nájdu počítače a platení úradníci, aj na tento účel.

7. Predsudok: „Ľudia predsa môžu riadiť rozhodovanie cez svojho poslanca" - Poslanecké kancelárie sú zriadené viac menej pro-forma. Ak aj navštívite svojho poslanca osobne alebo mu napíšete, je veľmi málo pravdepodobné, že bude vašu vôľu brať vážnejšie, ako potreby svojej strany a jej sponzorov, resp. „majiteľov". Poslanci sú tak zaneprázdnení „vysokou politikou", že takéto detinské rozhovory s naivným občanom berú len ako hobby. S dnešným stavom je nemožné, aby sa poslanec objektívne mohol riadiť nejakými „hlasmi zdola".

8. Predsudok: „Ľudia nemajú záujem o tvorbu zákonov" - áno, dnes to tak funguje - v roli pasívneho pozorovateľa dnešného legislatívneho procesu je občan ako divák šachového turnaja trvajúceho 4 roky. Myslím si, že Systém poskytuje občanom len minimum príležitostí na spätnú väzbu k zneniu zákonov. Zato masívne využíva jednosmerné kanály smerom ku občanovi, na svoju propagandu. Navrhujem vytvoriť rovnako efektívny kanál, ako sú médiá, aj na opačný tok informácií - od občana smerom k štátu. Ak dáme ľuďom reálnu moc rozhodovať o veciach verejných častejšie, ako raz za 4 roky a oni svojej moci uveria na základe pozitívnych skúseností, verím, že denne budú desiatky tisíc občanov namiesto pasívneho sledovania tupých „televíznych novín" sedieť vo virtuálnom parlamente a diskutovať o reálnych spoločenských problémoch, navrhovať zákony a vyjadrovať svoju vôľu hlasovaním.

9. Predsudok: „Tvorba zákonov je časovo a študijne príliš náročná"  - áno, dnes je samotná príprava legislatívnych noriem zložitý proces, v rukách právnych expertov a špecialistov v odvetví. Odborníci pracujú na znení návrhu a dôvodových správach celé mesiace. Namietam však - internetová Wikipedia predstavuje najväčšiu encyklopédiu v histórii ľudstva, s vyše 3 miliónmi článkov, ktoré tvoria milióny ľudí, ako kolektívne dielo. Každý článok bežne prechádza stovkami pripomienok a komentárov a neustále sa aktualizuje. Prečo by potom zopár stoviek zákonov nemohlo prejsť rovnakým kolaboratívnym procesom ako kolektívne poznatky ľudstva? Samotní poslanci často ani nevedia do dôsledkov pre občana, o čom presne hlasujú. Dostanú jednoducho príslušné inštrukcie k hlasovaniu príkazom z vedenia strany alebo príslušného expertného výboru. Občan by však mohol slobodne preštudovať zhrnutia, komentáre k danému zákonu a dôvodové správy, ale rozhodnúť sa sám za seba - nie pre politickú objednávku strany. Tisíce ľudí sa nemusia zúčastniť na tvorbe všetkých noriem, ale môžu si slobodne vybrať, k čomu sa vyjadria alebo nie. Nepotrebujem byť poslancom na plný úväzok na to, aby som sa vedel rozhodnúť či predávať národný majetok a koľko chcem dať na nové vládne limuzíny. Verím, že 30 minút denne - priemerný čas, ktorý trávia občania pri „televíznych novinách", by úplne stačil na oboznámenie sa s objektívnymi návrhmi zmien v riadení štátu a vyjadrenie hlasovaním.

10. Predsudok: „Nebolo by možné dospieť ku nadpolovičnej väčšine a ústavnej väčšine s tisíckami rôznych názorov" - dnes je bežne používaný politický nátlak, kupovanie poslancov a iné neoficiálne účelové dohody medzi 150 poslancami len preto, aby ľahko prekĺzli také návrhy, ktoré by inak nezískali reálnu väčšinu. Prijatie zákona pre celý národ nemôže a nesmie byť biznis a hra pre politické strany! Jediným oprávneným dôvodom na získanie si súhlasu k návrhu zákona musí byť jeho prospešnosť pre občana, o ktorej samotný občan nepochybuje! Ak bude výrazne náročnejšie presvedčiť nadpolovičnú väčšinu občanov, ako získať nadpolovičnú väčšinu poslancov v národnej rade, znamená to len jedno - poslanci doteraz rozhodovali nezodpovedne a účelovo alebo ich názor voliča nezaujímal. Navyše, ak bude použitý kolaboratívny systém, ako je Wiki dokument - pôjde o autentický a veľmi živý proces.

 

NEPOTREBUJEM POLITIKOV- Priama občianska demokracia

 

Zdroje:

http://en.wikipedia.org/wiki/Open_source_governance

http://www.metagovernment.org/wiki/Main_Page

http://en.wikipedia.org/wiki/Deliberative_democracy

http://en.wikipedia.org/wiki/E-democracy

http://en.wikipedia.org/wiki/Direct_democracy

http://en.wikipedia.org/wiki/Open_politics

http://www.fair-play.sk/images/dokumenty/vychodiskareformy-web.doc

https://utopia.sk/liferay/web/parecon

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?