Povieme si teraz, aké faktory vylučovanie kortizolu zvyšujú, aké sú konkrétne vplyvy na telesné systémy a nakoniec - ako sa dá hladina kortizolu znižovať.
Faktory všeobecne zvyšujúce hladiny kortizolu
1. Stres a stresujúce situácie, ktoré vníma subjekt ako ohrozujúce alebo nezvládnuteľné
2. Syndróm vyhorenia je spojený s vyššou hladinou kortizolu. [78] - ak človek robí prácu, ktorá ho dlhodobo nenapĺňa, pracuje len pre peniaze, prípadne pod tlakom a bez motivácie - je čas na zmenu.
3. Vážna trauma - ako strata zamestnania, chronická choroba, trvalý finančný tlak napr. z hypotéky, úmrtie blízkeho, rozchod alebo aj iné vedomé aj nevedomé hrozby a tlaky, najčastejšie spojené s existenciálnymi podmienkami, môžu zvýšiť hladiny kortizolu v krvi na dlhšie obdobie. [79] V prípade dlhodobého pôsobenia kortizolu sa trvalo znižuje hladina serotonínu v mozgu a často dochádza k vyčerpaniu zásob a dostupnosti neutrotransmiterov a súčasnej klinickej depresii, ako priamemu dôsledku chronického stresu.
4. Kofeín môže zvýšiť hladiny kortizolu. [71]
5. Nedostatok spánku. [72]
6. Intenzívne alebo dlhodobé fyzické cvičenie stimuluje uvoľňovanie kortizolu zvýšením glukoneogenézu a udržiavaním hladiny glukózy v krvi. [73] Správna výživa [74] a udržovanie hladiny cukru na dostatočnej úrovni, [75] pomáha stabilizovať vylučovanie kortizolu.
7. Podkožné tukové tkanivo regeneruje kortizol z kortizónu. [80]
8. Dochádzanie do práce zvyšuje hladiny kortizolu vo vzťahu k dĺžke cesty, jej predvídateľnosti a množstvu úsilia s ňou spojenou. [84]
9. Val/Val variant génu BDNF u mužov, a Val/Met variant u žien, sú spojené so zvýšeným kortizolom v slinách v stresujúcej situácii. [76]
10. Hypoestrogenism (nedostatok ženského hromónu) a súčasné doplňovanie melatonínu zvyšuje kortizol u žien po menopauze. [77]
11. Mentálna anorexia môže byť spojená so zvýšenou hladinou kortizolu. [81]
12. Gén 5HTR2C serotonínového receptoru je spojený so zvýšenou produkciu kortizolu u mužov. [82]
13. Orálne antikoncepčné pilulky môžu zvýšiť hladiny kortizolu u mladých žien, ktoré vykonávajú komplexné záťažové cvičenie. Dôsledok tejto situácie môže spôsobiť zníženie schopnosti získať svalovú hmotu silovým tréningom. [83]
14. Stimuly súvisiace s prvým pohlavným stykom môžu zvýšiť hladiny kortizolu u mladej samice testovaných zvierat. [85] - ale to môže zodpovedať všeobecne stresujúcim faktorom.
Čo všetko v tele ovplyvňuje kortizol?
Vypne reprodukčný systém, čo vedie k zvýšeniu rizika potratu a (v niektorých prípadoch) dočasnej neplodnosti. Keď ide organizmu v strese o zachovanie „seba samého", nie je čas na rozmnožovanie. Plodnosť a sexuálny apetít sa však vracia po návrate kortizolu k normálu. [43]
Imunitný systém - oslabovanie až znefunkčnenie, závisí od ochorenia
Stres často priamo spôsobuje ochorenie, nakoľko môže oslabiť aktivitu imunitného systému. Kortizol zabraňuje množeniu imunitných T-buniek tým, že sa naruší odpoveď IL-2 T-bunky na interleukín-1 (IL-1), a nemôže produkovať rastový faktor T-buniek . [34] Kortizol má tiež negatívny vplyv na spätnú väzbu interleukínu-1. [35] IL-1, čo býva užitočné najmä v boji proti niektorým chorobám.
Dokonca bežné endotoxické baktérie(gram-pozitívne baktérie), ktoré spôsobujú najčastejšie infekčné ochorenia majú schopnosť nútiť hypotalamus k zvýšeniu hladiny kortizolu (prinútia k sekrécii hormónu CRH, čím zastavujú vplyv IL-1). Bunky potláčajúce tvorbu nie sú ovplyvnené faktrom glucosteroidovej odpovede, (GRMF), [36] takže hranica efektívne žiadaná pre bunky imunitného systému môže byť dokonca vyššia ako žiadaná úroveň pre fyziologické procesy (redistribúciu leukocytov do lymfatických uzlín, kostnej drene a kože). Rýchla aplikácia kortikosterónu (endogénny typ I a typ II receptor spúšťač) alebo RU28362 (zvláštny typ II receptorový spúšťač) na adrenalectomizovné zvieratá vyvolá zmeny v rozložení leukocytov. „Zabijácke bunky" imunitného systému nie sú ovplyvnené kortizolom. [37] Podľa viacerých zdrojov, dokonca aj fatálne autoimúnne ochorenia , akým je rakovina majú súvis so stresom.
Inzulín - nedostatok energie
Znižuje vám dostupnú „energiu" v prospech dlhodobého ukladania zásob glykogénu „na boj". Ak ste malátny a bez energie, môže to byť preto, že kortizol pôsobí proti inzulínu, prispieva k hyperglykémii spôsobujúcej pečeňovú glukoneogenézu [10] a bráni využitiu periférnej glukózy (inzulínová rezistencia) [10] tým, že zníži translokáciu glukózových transportérov (najmä GLUT4) do bunkovej membrány. [11] [12] Avšak, kortizol zvyšuje syntézu glykogénu (glykogenézou) v pečeni. [13] Spúšťací efekt kortizolu na účinok inzulínu na tvorbu glykogénu (uskladňovanie energie v tele) v pečeni je sledovaný v kultúre pečeňových buniek v laboratóriu, aj keď mechanizmus tohto javu nie je známy.
Zvyšuje krvný tlak tým, že zvyšuje citlivosť ciev na adrenalín a noradrenalín. Naopak, v neprítomnosti kortizolu, dochádza k rozsiahlej vazodilatácii (rozšíreniu ciev). Týmto svoji m efektom je kortizol významným faktorom ako hlavná príčina pri tzv. „vysokom krvnom tlaku", ktorý však môže byť iba prejavom chronicky stresujúceho prostredia a životného štýlu.
Kolagén - starnutie pokožky
Kortizol spôsobuje stratu elasticity kože a tým aj prejavy starnutia. Nie nadarmo majú pokojní a meditujúci ľudia často výzor o 10 rokov menej. U laboratórnych potkanov, kortizol vyvoláva stratu kolagénu v koži, desaťkrát viac ako v iných tkanivách. [14]
Žalúdočné a obličkové vylučovanie - vredy, pálenie žáhy, rakovina žalúdka
Kortizol stimuluje žalúdočné vylučovanie kyseliny, [18]. To má za následok nadmerné prekyslenie žalúdka, čo pri chronickom strese vedie k známym vredom a možnému vzniku nádorov
Voda - dehydratácia, zníženie výkonu, únava
V strese stráca organizmus vodu - možno poznáte časté močenie pri skúške, alebo pri verejnom vystúpení. Takže - treba piť dostatok tekutín. Kortizol pôsobí ako diuretický hormón, kontroluje polovicu črevného odvodnenia; [21] bolo tiež preukázané, že ovláda vylučovanie vody obličkami u psov. Pokles vylučovania vody po poklese kortizolu (dexametazón) u psov je pravdepodobne spôsobený inverznou stimuláciou antidiuretického hormónu (ADH alebo arginín vazopresín), čo nie je prekonané vodným zaťažením. [27] Ľudia a ostatné zvieratá používajú tiež tento mechanizmus. [28]
Kostný metabolizmus
Kortizol znižuje tvorbu kostí , dáva základ pre dlhodobý rozvoj osteoporózy. Prepravuje draslík von z buniek výmenou za rovnaký počet sodíkových iónov (pozri vyššie). [38] To môže vyvolať hyperkaliémiu z metabolického šoku po operácii. Kortizol tiež znižuje vstrebávanie vápnika v čreve. [39]
Sodík - neutrálny vplyv
Sodík je prijímaný z chloridu sodného - NaCl - kuchynskej soli. Kortizol potláča stratu sodíka cez tenké črevo cicavcov. [21] Vyčerpaním sodíka, však nemá vplyv na hladiny kortizolu [22] tak kortizol nemožno použiť na reguláciu hladiny sodíka v sére. Pôvodný účel kortizolu mohol byť transport sodíka. Táto hypotéza je podporovaná tým, že sladkovodné ryby používajú kortizol, na podporu príjmu sodíka, zatiaľ čo morské ryby používajú kortizol systém na vylučovanie nadmerného sodíka. [23]
Draslík - pozitívny vplyv kortizolu na imunitu
Zaťaženie sodíkom intenzívne zvyšuje vylučovanie draslíka kortizolom a kortikosterónom je porovnateľná s kortizolom v tomto prípade [24]. Za účelom presunu draslíka von z bunky, kortizol presunie rovnaký počet sodíkových iónov do bunky. [25] To by malo reguláciu pH výrazne zjednodušiť (na rozdiel od situácie normálneho nedostatku draslíka, v ktorej dva ióny sodíka sa presunú za každé tri draselné ióny, ktoré sa vylúčia, podobne ako v deoxykortikosteronovom efekte). Napriek tomu, kortizol sústavne spôsobuje zásaditosť séra, pri jeho nedostatku sa sérové pH nemení. Účelom môže byť zníženie sérového pH na optimálne hodnoty niektorých imunitných enzýmov počas infekcie, kedy kortizol klesá. Straty draslíka sú tiež zablokované v obličkách poklesom kortizolu (9 alfa fluorohydrocortisone). [26]
Meď - pozitívny vplyv kortizolu na imunitu
Kortizol podporuje vylučovanie mnoho enzýmov na báze medi (často až 50% z ich celkového potenciálu), pravdepodobne na zvýšenie dostupnosti medi na účely imunitného systému. [29] To zahŕňa lysyl oxidázu, čo je enzým, ktorý sa používa na prepojenie kolagénu a elastínu. [30] Zvlášť dôležitý je kortizol pre imunitné reakcie a stimuláciu superoxiddismutázou, pretože tento enzým na báze medi [31] takmer určite organizmus využíva na ničenie baktérií ich otravou superoxidázou. Kortizol pôsobí štvor až päťnásobné zníženie metalotioneínu (bielkoviny na uskladnenie medi), u myší, [32] avšak hlodavce sami kortizol nesyntetizujú. To môže poskytnúť viac medi pre syntézu ceruloplazmínu alebo uvoľnenie voľnej medi. Kortizol má opačný účinok na aminoisobuteric kyseliny, ako na iné aminokyseliny. [33] Ak alfa-aminoisobuteric kyselina sa používa na prepravu medi cez bunkovú stenu, môže sa táto anomália vysvetliť.
Pamäť - bleskové „zapamätanie si" kritických asociácií, dlhodobo však poškodzovanie pamäte
Kortizol pracuje s epinefrínom (adrenalín) k vytáraniu pamäťovej stopy krátkodobých emocionálnych udalostí, čo je predpokladaný mechanizmus pre ukladanie "Bleskovej" pamäte a môže slúžiť ako prostriedok, ako si pamätať, čomu sa vyhnúť v budúcnosti. Avšak, dlhodobé vystavenie kortizolu poškodzuje bunky v hipokampe, [40] Toto poškodenie má za následok zhoršené učenie. Okrem toho bolo preukázané, že kortizol potláča načítanie pamäte už uložených informácií. [41] [42]
Iné vplyvy kortizolu na organizmus:
Reguluje sám seba - u zdravého jedinca, pri iba dočasnom pôsobení stresu, kortizol prirodzene potláča vylučovanie corticotropin-uvoľňujúceho hormónu (CRH), čo v dôsledku potláča vylučovanie ACTH (adrenocorticotropic hormón alebo kortikotropín) a tým zastavuje „sám seba". Niektorí vedci sa domnievajú, že dochádza k poškodeniu tohto normálneho systému spätnej väzby, keď sú zvieratá vystavené pôsobeniu chronického stresu. To je aj u ľudí údajne najčastejšou príčinou sekundárneho vyčerpania neurotransmiteru serotonínu a vzniku chronickej depresie.
Spôsobí, že obličky produkujú hypotonický moč - telo stráca vodu vďaka diuretickému účinku.
Má protizápalové účinky, znižuje sekréciu histamínu a stabilizáciu lyzozomálnych membrán. Stabilizácia lyzozomálnych membrán zabraňuje ich prasknutiu, predchádza poškodeniu zdravých tkanív.
Stimuluje pečeňovú detoxikáciu tým, že prinúti tryptophan oxygenázu (zníženiím hladiny serotonínu v mozgu), glutamín syntézu (zníženie hladiny glutamátu a amoniaku v mozgu), cytochrómu P-450 ods hemoproteínov mobilizáciu kyseliny arachidónovej) a metalotioneínu (odstránenie ťažkých kovov z tela).
Existujú potenciálne väzby medzi kortizolom, chuťou k jedlu a obezitou. [44]
Faktory všeobecne znižujúce hladiny kortizolu
1. Zastavte stres - vyhýbajte sa situáciám a ľuďom, ktorí vám „dvíhajú tlak"
2. Zmeňte prácu - ak cítite vyhorenie, nebaví vás to, čo robíte a nevidíte možnosť na zmenu pracovnej náplne, dlhodobo sa do práce netešíte - požiadajte o preradenie, novú rolu alebo odíďte - a uchránite sa od vážnych zdravotných a psychických problémov.
3. Doprajte si sex a erotické zážitky[70]
4. Vitamín C - zmierňuje uvoľňovanie kortizolu v reakcii na psychické a fyzické stresory. [66]
5. Čierny čaj môže urýchliť zotavenie zo stavu vysokého kortizolu. [67] [68]
6. Ženšen alebo ešte silnejšia indická Ashwagandha - tzv. adaptogény, sú látky všeobecne schopné regulovať hormonálne hladiny predráždenej stresovej odozvy a dostať ich do normálu.
7. Hudobná terapia môže znížiť hladiny kortizolu v určitých situáciách. [60]
8. Meditácia, Cchi-Kung a modlitby - pomáhajú prekonávať stres
9. Aeróbne cvičenia, prechádzky - pobyt a šport na vzduchu
10. Masážna terapia môže znížiť kortizol. [61]
11. Smiech a humorné zážitky znížujú hladiny kortizolu. [62]
12. Plač môže znížiť hladiny kortizolu. William H. Frey II, biochemik na univerzite v Minnesote, uviedol, že ľudia sa cítia "lepšie" po plači, kvôli eliminácii hormónov spojených so stresom, konkrétne adrenokortikotropného hormónu. [63] To spolu so zvýšenou sekréciou slizníc počas plaču, by mohlo viesť k teórii, že plač je systém vyvinutý u človeka na zbavenie sa tohto stresového hormónu, keď hladiny prerastú príliš vysoko.
13. Doplnenie Horčíka po aeróbnom cvičení znižuje hladinu kortizolu, [55] [56], avšak nie po záťažovom cvičení. [57]
14. Omega 3 mastné kyseliny majú v závislosti na dávke [58] mierny účinok na zníženie uvoľňovania kortizolu ovplyvneného psychickým stresom, [59] potláčajú syntézu interleukínu-1 a -6 a zvyšujú syntézu interleukínu-2, ktorý pred tým podporil vyššie CRH uvoľňovanie. Omega 6 mastné kyseliny, na druhej strane, majú opačný efekt na syntézu interleukínu.
15. Fosfatidylserín zo sóje interaguje s kortizolom;. správna dávka však nie je jasná, [64] [65]
16. Pravidelný tanec - napr. argentínskeho tanga preukázal, že vedie k významnému poklesu koncentrácie kortizolu v slinách. [69]
17. Keď neviete, čo vás stresuje, porozprávajte sa nezáväzne s psycho-terapeutom -je možné, že si ani vedome neuvedomujete, čo je príčinou pocitu nebezpečia alebo hrozby vo vašom živote a pomôže vám to odhaliť a možno aj prekonať , skúsený terapeut s výcvikom.
Zdroj: Wikipédia http://en.wikipedia.org/wiki/Cortisol , odkazy v hranatých zátvorkách sú na konci Wiki článku.
Autor je v psychoterapeutickom výcviku postmodernej psychoterapie a hypnoterapie a dlhodobo sa venuje metódam zvládania stresu.
