Mimovládna organizácia Oxfam v pondelok vo svojej správe o nerovnosti uviedla, že prehlbujúca sa priepasť medzi chudobnými a bohatými a podfinancované verejné služby posilňujú hnev verejnosti a môžu za nárast nacionalizmu. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire to komentoval v prejave k začiatku francúzskeho prezidentovania v skupine G7 ako "Kapitalizmus sa musí úplne premeniť, inak neprežije nárast nerovností po celom svete,".
Trestom za prehrešky globálneho kapitalizmu má byť údajne nacionalizmus. Čo sa však skrýva za nacionalizmom? Eké energie a túžby majú občania, ktorí vzývajú princípy národných záujmov nadovšetko? Čo vlastne skutočne chcú všetci títo "nacionalisti"?
V jednoduchosti - štáty zomierajú a niektoré už fungujú iba ako neživé mŕtvoly - zombie. Štát ako inštitúcia mal pôvodne zastupovať záujmy občanov, dnes však je plne v područí finančného systému bánk a politickej mafie. Pozostalí občania sa teraz ako podvedení akcionári štátu cítia ako nevoľníci v ničím neriadenej oligarchii globálneho kapitalizmu. Ľudia chcú mať znovu moc. Občania chcú byť vypočutí. Pre zachovanie existencie modernej civilizácie potrebujeme kontrolu nad svojimi skupinovými záujmami ako sú budúcnosť a vzdelanie ďalších generácií, zachovanie kultúry a koreňov svojich predkov, životné prostredie, rodina a vôbec to všetko, čo globálny kapitál nezajíma alebo nevie a nechce podporovať ako neziskové. Bez neziskovej budúcnosti pre naše deti však vymrieme.
Tieto skupinové neziskové záujmy prirodzene musí reprezentovať nejaká skupinová identita. A keďže tieto potreby sú silne orientované okolo budúcnosti rodiny - prvou príležitosťou sa javí skupina "ná-rod". Už v koreni slova obsahuje "rod" - rodinu - niečo, čo občania cítia, že je v životnom ohrození a intuitívne útočí na city. Národné záujmy a nacionalizmus však nemusia byť riešením na globalizáciu. Môže, ale nemusí to byť krok vpred. Revitalizácia "národného" na úrovni národných znakov ako je reč, kultúra a územie nemusí automaticky znamenať zabezpečenie vyššie uvedených skupinových neziskových záujmov, ktoré prestali plniť vyššie celky a ktoré kapitalizmus nezaujíma. Nacionalizmus iba naznačuje primitívne prvoplánové riešenie - vyústenie tendencie "spojme sa za naše spoločné záujmy".
Nacionalizmus však obsahuje dôležitý škodlivý element - iné národy považuje ako hrozbu. Avšak hrozbou v prípade globálnej krízy nie sú iné národy - "židovský, nemecký alebo americký", ale globálny kapitalizmus, ktorý nerozlišuje národnosť. A spoločnou ohrozenou skupinou je ľudstvo ako celok.
Mne sa však teraz prepojili viaceré súvislosti a tendencie a vnímam aj ďalšie iné prejavy tejto "opravnej" tendencie okrem nacionalizmu:
1. Hnutia a komunity podporujúce priamu demokraciu a občiansku participáciu. Jednej z nich som bol zakladateľom tu na Slovensku - Hnutie priamej demokracie. Kľúčom k úspechu stále zostáva dobrá horizontálna organizácia bez koncentrácie moci a skutočne masový priamy mandát občanov.
2. Festivaly a hnutia za budúcnosť človeka a civilizácie - skupinové komunitné akcie – akým je napríklad slovenský neoficiálny festival Drienok alebo Zóny bez peňazí projektu Život, alebo Rainbow family gatherings – festivaly a stretnutia ľudí s cieľom priamo oslavovať a podporovať spoločné „všeľudské potreby“ - bez komercie, reklamy a moci kapitálu.
3. Hnutia za finančnú reformu - reprezentujúce potrebu vrátiť kontrolu nad tvorbou peňazí späť do rúk občianskych inštitúcií, nakoľko dnes je monetárny systém plne pod kontrolou súkromných - a teda striktne komerčných bánk. Vo veľkej Británii je takýmto najúspešnejším hnutím „Positive Money“
4. Čokoľvek pro-občianske a pro-ľudské -- čo bezvýhradne navracia moc a kontrolu do rúk občanov a človeka dáva do stredu záujmu ako neoddeliteľnú súčasť celého celku života na Matke Zemi.
Všetky tieto alternatívne prejavy môžu tlmiť a nahradzovať búrku nacionalizmu ako "dobrý hromozvod". Ale iba dotiaľ, kým budú skutočne funkčné a budú pôsobiť ako neziskový protipól globálnemu kapitalizmu. Zároveň nesmú vylučovať iné skupiny alebo národy z predmetu tohoto záujmu a diskusie. Moslimovia, Indovia, Židia, Američania aj Číňania, homosexuáli, slniečkári, mimovládky a dokonca aj fašisti - všetci máme aj spoločné záujmy, nadradené svojim národným alebo skupinovým.
Globálny kapitalizmus je však celosvetový - nemá význam vyvažovať ho iba na národnej úrovni. Preto všetky tieto iniciatívy musia získať globálnu pôsobnosť a mandáty. Preto je potrebné kreovať takéto inštitúcie s globálnym pôsobením - napr.
Globálne „Hnutie priameho rozhodovania ľudstva“ so svetovou pôsobnosťou – ako napr. inštitúcia OSN - so suverénnym právom, ako ďalší členský štát, za občanov, ktorí sa necítia byť zastupovaní svojim štátom.
Podobne pre finančnú reformu by bolo možné zriadiť „výbor MMF pre kontrolu tvorby peňazí a neziskové záujmy“ – ale toto bude asi najväčší oriešok, nakoľko by si kapre sami museli vypustiť rybník.
Celosvetové festivaly oslavujúce všeľudské záujmy ako napr. „Rainbow family gatherings“ už existujú, avšak paradoxne potrebujú skôr to, aby im oficiálne inštitúcie iba nekládli prekážky.
Takže alternatívy k prejavom nacionalizmu existujú, sú zdravé a veľmi užitočné pre budúcnosť národov aj ľudstva ako celku. Len je potrebné ich objavovať, celospoločensky podporiť a postupne presúvať ich pôsobnosť až na globálnu úroveň. Iba tak dlhodobo zabránime občianskym rozporom, vojnám a nevraživosti medzi národmi, ktoré sa mylne domnievajú, že iba vzájomným vyhranením sa na princípe národnosti odstránia krivdy páchané globálnym bezočivým systémom.
